Kde je veľa svetla, je aj veľa tieňa – Svety jedného média (2. časť)

Pre svojich kritikov a odporcov má F.E. Eckard Strohm poruke ako odpoveď nasledovný biblický poznatok:

„Kde je veľa svetla, je aj veľa tieňa.“

Táto veta má ďalekosiahly význam. Keďže Eckard Strohm vie o tienistých stránkach všetkého živého, zaoberal sa kedysi aj touto problematikou. Dnes je jedným z mála vysvätených exorcistov (osobne dostal vysvätenie od biskupa katolíckej cirkvi) a jeho úlohou je, okrem iného, niekedy takmer neviditeľné hranice medzi svetelnými a tienistými bytosťami zviditeľniť aj pre nezasvätených.

Jeho zaobchádzanie s ríšou duchov, (na jednom seminári o exorcisme stvoril démona, aby ho účastnící mohli vidieť a cítiť), príde mnohým príšerné. Toto vedomé zaobchádzanie s temnými, často démonickými silami a energetickými bytosťami, mu vyslúžilo povesť, že je sám spojený s démonmi. Pričom neuveriteľným spôsobom tieto démonické sily potvrdzujú, aké sú aktívne a účinné. Pre povrchných pozorovateľov z toho vyvstáva diabolský kruh. Takže odporúčanie: dosiahnuť čo i len kontakt s takýmito energiami a bytosťami by neznamenalo nič iné ako návrat k podmaňujúcemu charakteru. Pre Eckarda Strohma to nikdy nebolo otázkou…

„… pretože rozhodnutie, ktorou cestou chce a musí ísť až do konca tohto života, už urobil.“

S rodičmi pri prvom svätom prímaní

Pre jeho dnešných kritikov, odporcov a sokov, ktorých má a musí mať z dôvodov nižšie uvedených, je téma F.E.Eckard Strohm až jednodimenzionálne jednoduchá: Eckard Strohm, to je ten, čo sa zaoberá obsesormi a čiernou mágiou, ten ktorý iným ľuďom vsádza do hlavy malých čiernych drakov (toto je jedna z najzábavnejších historiek), ten, čo vie hypnotizovať, manipuluje a ovláda iných, berie im vlastnú vôľu, je v spojení s diablom. A to ponúka aj Reiki učenie za ruinujúce dumpingové ceny a ešte navyše znovuobjavil vyššiu formu Reiki so záhadnými kryštálmi z čias Atlantídy!

Každý, kto sa tak veľmi odkloní od etablovaného systému média/liečiteľa a poruší takzvaný kódex správania, musí byť a je podozrivý. Koho by potom ešte zaujímala serióznosť. A kto už by si vôbec dal tú námahu, aby sme odhalil, čo je klam a čo skutočnosť. Odsudzovanie.

Preto ďakujeme médiu a liečiteľovi Eckardovi Strohmovi, že to nevzdal a zachoval si schopnosť pomenovať klam klamom ako i silnú orientáciu na fakty a neustále si s plným vedomím kriticky i sebakriticky kladie základnú otázku:

„Môže to byť? Sedí to?“

Dovoľte citovať krédo Eckarda Strohma: „Takzvané prírodné zákony, ktoré sme ani zďaleka všetky nespoznali a o ktorých ani všetko nevieme, platia aj pre iné dimenzie.“
Do kategórie podozrivých ho radí i to, ak niektorý z jeho mediálnych „kolegov“ rozpráva o jeho „zázrakoch.“

Sebakritika ako mediálna výbava

Táto vlastnosť bystrej kritiky a sebakritiky je práve preto tak pozoruhodná, že v kruhoch médií a liečiteľov nie je veľmi cenená a už vôbec sa nerozvíja. Verbálne sa propagujú nekonečné schopnosti liečiteľa a presadzuje sa názor, že žiadna, akokoľvek ťažká choroba nedokáže odolávať pôsobeniu liečiteľa.

Eckard Strohm vie, že to takto nefunguje, pretože kozmické zákony sa neriadia tým, či liečiteľ alebo médium potrebuje tzv. ego výlet a v prvom rade chce uspokojiť svoju túžbu po márnivosti než pomôcť chorému, ktorý hľadá pomoc.

(Kozmický) zákon je predsa zákon. Toto, aj v ezoterických a spirituálnych kruhoch ešte neznáme vedomie, má veľký význam.

„Pretože za každým prípadom je duša, ktorá je spojená s človekom, a ktorú je možné len týmto spôsobom a s týmto vedomím rozpoznať.“

Nie je žiadnym prehnaným priateľom telesnej aktivity…